Šachovnicová

Veci nikdy nie sú čiernobiele, no napriek tomu rada (staré/nové/každodenné) situácie pripisujem k hre na šachovnici. Pravidlá sú jasné, strany sú vybrané, no akú taktiku si kto zvolí; či sa z obrany stane útok alebo naopak, alebo či chcete postupne odstrániť pešiakov v prvom rade, alebo sa rozhodnete do troch krokov vymyslieť pascu na kráľovnú a kráľ sa napotom ochotne vzdá - to je čaro hry a hráčov. Cieľ je však jediný a jasný. Vyhrať.

Svet nepatril nikomu, kto nebol hráč. A teda chtiac/nechtiac každý deň si odpinkávme desiatky šachových turnajov. Menšie, väčšie, nepodstatné, kľúčové, no i tie celoživotné. V jednom cválame na koni od povinnostiach v práci až k tým v domácnostiach, v druhom sa stávame strelcom a strielame vtipy či nepriateľské pohľady, a v treťom sa len zhora z veže ticho prizeráme svetu no pripravený rovno zakročiť.

Čaro dobrého hráča spočíva v tom, že má veľmi dobre premyslené nie len svoje tri kroky dopredu, ale aj následné ťahy spoluhráča. Nežije tak radosťou prítomného okamihu, ale eufóriou (možných) budúcich rozanalyzovaných taktík. Ale vráťme sa do toho okamihu, keď sa kreujú tri ťahy dopredu…

V bežnom živote by sme to nazvali "overthinkovanie". V čakaní na reakcie svojich ťahov, prehodnocovanie starých či nových možných situácii, analýza, vyhodnotenie - hry, seba ako hráča, i vyhodnotenie spoluhráča,…

V predstavách je aj tak všetko iné ako v realite. Darmo si inscenovať modelovú situáciu. Život skrátka nie sú šachy s povolenými ťahmi. Vždy sa môže nájsť niekto, kto všetky figúrky rozhádže, alebo niekto, kto si na šachovnici radšej zahrá kanastu. Pravidlá-nepravidlá. Všetko je možné, a je jedno ako sme si našu partičku idylicky predstavovali. Premýšľať nad tým čo bolo a čo bude zrazu kazí stereotyp prefesionálneho hráča, ktorý si starostlivo predstavuje pavučinu možných ťahov. V bežnom živote prílišné analýzy vedú k šach matu prítomného okamihu, ktorý je tak ospevovaný a u mnohých žiadostivo vytúžený.

Amatéri, nie len tí šachoví ale tí životní, sa môžu takticky spoliehať na výhru na čas. Že jednoducho v prítomnom okamihu zazvoní budík a koniec. Niektorých, i skúsených hráčov, poteší remíza. A tak teda či už vás loví kráľ alebo vy lovíte kráľa, skôr než zamávate šachovnicovou vlajkou, ani neviem či je podstatná tá radosť zo samotnej hry, alebo výhry, alebo len proste v prístupe čakaní na ťah spoluhráča.