Jeseň v piatich dejstvách

Druhé dejstvo: SPOLOČNOSŤ
Samota verzus byť s ľuďmi. Ak ste si našli medzi nimi balans alebo ste si vybrali k čomu viac inklinujete, tak to blahoželám!
Nechcem Vás presviedčať, že malý okruh samoty, či už na horách alebo v preplnenej kaviarni, vám otvorí pomyselné tretie oko, ale nejaký dopad na každého jedinca tá samota má, o tom viac netreba. Všimli ste si akí sú samotári iný? Čím sú iný? Koľko samotárov vo vašom okolí poznáte? A prečo sa samoty bojíte vy? Zodpovedzte si. Lebo byť hrdinom/hrdinkou a prežiť víkend osamote je síce obdivuhodné, no chodiť sám/sama do kina, na prechádzky, dovolenky, ... , je level sebavedomia a sebalásky milión.

Lenže, človeku sa patrí žiť s ľuďmi (cit. z rozprávky).
Niekedy sa pýtam, či je riešenie, a či je vôbec zdravé pre naše psyché byť v hocijakej spoločnosti, v partii, aj keď tam očividne nepatríte, nerozumiete si s nimi a necítite sa tam dobre... Ustáť samotu je výnimočné, ale čo raz viac väčšiu vzácnosť vidím v dobrú spoločnosť ľudí. Ste dobrý spoločník/ dobrá spoločníčka? Našli ste si partiu, do ktorej ste zapadli? Čo keď človek nikam nepatrí? Mal by patriť? Ako dôležité je zaradiť sa do premávky? A čo ak nepatríte do spoločnosti, ktorú sme si tu na Slovensku vybudovali?

Toľko osamelých jedincov v spoločnosti a taká osamelá spoločnosť... Nemáme čas/chuť na seba, nemáme čas/chuť na druhých... Zacyklení v rutine.

Tretie dejstvo: RUTINA
Čaro života v rutine prináša oveľa viac benefitov, ako sme si (možno mnohí) ochotní priznať. Sama sa čudujem, že to píšem. A možno práve z tohto titulu píšem. Zväčša, keď prezradím, čomu sa venujem, ľudia "závidia" s povzdychom: "tak to musíš mať každý deň iný, ty nemáš rutinu....". O tomto sa dá polemizovať a s ľahkosťou to vyvrátiť. Nejdem však o tom...

Rutinný život zamieňam za synonymum stereotypný život a vidím v ňom logickosť, jednoduchosť a funkčnosť. Vždy som tvrdila, že funkčnosť môže byť aj v nestereotypnom životnom štýle, no ako to už býva, zväčša nás láka to, čo nemáme, lebo čo nemôžeme mať.

Čo pre Vás znamená rutina? Dá sa rutinne pristupovať k spoločnosti? Poznáte to, stretnete sa s kamošmi, s kamoškami, poviete si ako sa máte, ako žijete, nejaké jedlo, drink a hotovo. Tak veľmi túžim, aby napriek rutinám ľudia zažívali spoločne niečo nové a pekné. Och, a koľko je rutinných vzťahov?! (niečo čo sa nezmestilo do druhého dejstva: budem radšej s niekým vo vzťahu, aj keď to nie je ono, len aby som nebol/a sám/a). Je odvážne vystúpiť s rutinných dní. Konajme ak nám to nevyhovuje. Na čo čakať? Alebo presnejšia otázka je, na čo čakáte vy? Čo je Vaša výhovorka? Vážne nemáte? - tak to blahoželám!

I keď áno, sú dni lepšie a horšie, a ako píšem, sama som prekvapená, no momentálne ma rutina zachraňuje od ťažkých časoch, ktorým slovenská spoločnosť čelí. Ja, ako jedinec, v nej nevidím porozumenie a pred tým ako budem smelo konať, na moju psyché upadá rutinný prístup v každodennosti a našla som v ňom tú čarovnú funkčnosť. Ak podobným prechádzate, rutina môže byť riešenie.

Pre mňa rutina znamenala dokonalá a systematická pracovitosť, húževnatosť sa zdokonaľovať. Ale nie práve rutinou sa vytráca iskra, ak každý deň kujeme svoje životy? To je ten zmysel?

Štvrté dejstvo: ZMYSEL
Človeku sa sem-tam zažiada pocítiť zmysel v živote, v práci, v činnostiach, vzťahoch,... Keď upadá psyché, nepodrží vás spoločnosť a v rutine vám to tiež škrípe, otázky o pravom zmysle života sú čoraz častejšie a nebudeme si klamať, aj černejšie. Pavel Vilikovský napísal: "zmyslom života, aby ste žili...". Ako vrana by som sa s tým stotožnila... ale ako Marianne mi to príde málo.

Ale teda okej, poďme túto vetičku spracovať, veď vo svojej podstate je veľmi pekná a vyzerá, že má jednoduché posolstvo, ktoré môžeme zvládnuť. Lenže to je to. Ako ľudstvo sme pocítili výnimočnosť a len tak si žiť jaksi nestačí. Ak niekomu stačí - tak to blahoželám! A to myslím skutočne úprimne. Aspoň sa nemusíte z toho vypisovať ako ja tu teraz...

Šokovaná náročnosťou životných očakávaní od seba samej a od okolia, rozmýšľam nad kvalitou toho samotného bytia. Koľkí z nás si povedia: "stál mi ten život za to!, využil/a som svoj potenciál, pekne a dobre som žil/a,..."?

Šokovaná náročnosťou životných očakávaní od seba samej a od okolia, rozmýšľam aj nad šťastím. Čo to šťastie pre nás znamená a koľkí si ho neuvedomujú. A možno práve preto nešťastní blúdime životom a tie občasné radosti sú za odmenu. Čakáme na permanentne šťastný život... ale čo ak je život utkaný smútkom a radosť je len vzácnou koreninou?

Uznávam, je iné mať šťastie a mať šťastný život. Ale cítim tam tenkú hranicu ako keď sa dívate na EKG srdca a zrazu čiara života nevyskočí. Tá istá hladina či ste živý alebo mŕtvy, ale sem tam na znak života podskočí ako prejav šťastia. Toľko úvah v jednom mozgu, tele, v duši, ktoré napokon hodíme aj tak do urny...

Piate dejstvo: URNY
Spojenie dušičiek a komunálnych volieb je viac než morbídna kombinácia, ale áno, tento výjav absolútne dokonalo odzrkadľuje žalostný stav našej krajiny. Tony plastových dekorácii na hroboch s kopami politickými sľubmi v letákoch v schránkach. Pálim sviečku aby sa, keď už nič iné, aspoň jeden aj druhý odpad vyseparoval správne.

Unikátne spojenie volieb, dušičiek a pozor - deti majú jesenné prázdniny (toto kombo fakt nevymyslíš) - tak to všetko v nádeji na lepší život. Dnešný, zajtrajší... Ako v nebi, tak i na zemi - ako na zemi, tak i v nebi... Len opäť raz mi je smutno, ako si to zjednodušene vysvetľujeme...

Kvalita života vďaka ktorej máme nádej na zmysel, uvedomelosť robiť alebo nerobiť veci rutinne, v akej spoločnosti žijeme a aký vplyv to má na naše psyché. Takto pekne sa kruh uzatvára. Nad urnami a v urnách. Spomeňte si, prosím, na to. Nech si bez irónie môžeme povedať - tak to blahoželám!