Jeseň v piatich dejstvách
Prvé dejstvo: PSYCHÉ
Jeseň je moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Počnúc
zlatým slnkom odrážajúcim sa vo všetkých farbách listov, končiac sychravými
a hmlovými horizontmi. Okrem týchto gýčových a nesmrteľných opisoch
jesene treba dodať, že s jesennými listami upadá aj psychika a keďže
ja melanchóliu môžem, dolievam ju spomínanou hmlou cez pomyselné slzy.
"Dávať si psyché dokopy v jeseni -
tak to blahoželám!" - napísal mi kamarát pred pár dňami, keď som sa na
kompletku opustila, a asi po pol hodine sa odhodlala to po 30x napraviť.
Po 30x za tento týždeň. Po 30x neúspešne za tento týždeň... A to máme iba
október! Chcela som napísať: "mentálne
som pripravená na november", ale moja psychika bude v novembrovej tme pohltená
už absolútne a teda, dokonale priehľadná čierno-čierna dušička si povie: Hmm, maybe I am a lucky girl!
Ak ste sa v tomto príbehu našli, alebo ak sa v tomto príbehu nechcete
nájsť, mám riešenie! O rok, na konci leta, nezanedbávajme silu jesene. Na
zimu sme vďaka nej pripravenejší. Tú istú funkciu robí jar letu. Lenže taká jar
vždy milo poteší. Ak máme ešte ten dar a cítime v našom klimatickom podnebí
striedanie ročných období, dovoľme si s jeseňou vymeniť obdobie
v nás. Ono, asi tak či tak príde, takže oprava: buďme mentálne pripravení,
že sa dačo zmení. Ako však byť mentálne pripravený...hmm, tak to je veru
neviem. Možno odpoveď nájdeme sami v sebe cez spoločnosť...
Druhé dejstvo: SPOLOČNOSŤ
Samota verzus byť s ľuďmi. Ak ste si našli medzi nimi balans alebo ste si
vybrali k čomu viac inklinujete, tak
to blahoželám!
Nechcem Vás presviedčať, že malý okruh samoty, či už na horách alebo
v preplnenej kaviarni, vám otvorí pomyselné tretie oko, ale nejaký dopad
na každého jedinca tá samota má, o tom viac netreba. Všimli ste si akí sú
samotári iný? Čím sú iný? Koľko samotárov vo vašom okolí poznáte? A prečo sa
samoty bojíte vy? Zodpovedzte si. Lebo byť hrdinom/hrdinkou a prežiť
víkend osamote je síce obdivuhodné, no chodiť sám/sama do kina, na prechádzky,
dovolenky, ... , je level sebavedomia a sebalásky milión.
Lenže, človeku sa patrí žiť s ľuďmi (cit. z rozprávky).
Niekedy sa pýtam, či je riešenie, a či je vôbec zdravé pre naše psyché
byť v hocijakej spoločnosti, v partii, aj keď tam očividne nepatríte,
nerozumiete si s nimi a necítite sa tam dobre... Ustáť samotu je
výnimočné, ale čo raz viac väčšiu vzácnosť vidím v dobrú spoločnosť ľudí. Ste
dobrý spoločník/ dobrá spoločníčka? Našli ste si partiu, do ktorej ste zapadli?
Čo keď človek nikam nepatrí? Mal by patriť? Ako dôležité je zaradiť sa do
premávky? A čo ak nepatríte do spoločnosti, ktorú sme si tu na Slovensku
vybudovali?
Toľko osamelých jedincov v spoločnosti a taká osamelá spoločnosť... Nemáme čas/chuť na seba, nemáme čas/chuť na druhých... Zacyklení v rutine.
Tretie
dejstvo: RUTINA
Čaro života v rutine prináša oveľa viac benefitov, ako sme si (možno
mnohí) ochotní priznať. Sama sa čudujem, že to píšem. A možno práve
z tohto titulu píšem. Zväčša, keď prezradím, čomu sa venujem, ľudia
"závidia" s povzdychom: "tak to
musíš mať každý deň iný, ty nemáš rutinu....". O tomto sa dá
polemizovať a s ľahkosťou to vyvrátiť. Nejdem však o tom...
Rutinný život zamieňam za synonymum stereotypný život a vidím v ňom logickosť, jednoduchosť a funkčnosť. Vždy som tvrdila, že funkčnosť môže byť aj v nestereotypnom životnom štýle, no ako to už býva, zväčša nás láka to, čo nemáme, lebo čo nemôžeme mať.
Čo pre Vás znamená rutina? Dá sa rutinne pristupovať k spoločnosti? Poznáte to, stretnete sa s kamošmi, s kamoškami, poviete si ako sa máte, ako žijete, nejaké jedlo, drink a hotovo. Tak veľmi túžim, aby napriek rutinám ľudia zažívali spoločne niečo nové a pekné. Och, a koľko je rutinných vzťahov?! (niečo čo sa nezmestilo do druhého dejstva: budem radšej s niekým vo vzťahu, aj keď to nie je ono, len aby som nebol/a sám/a). Je odvážne vystúpiť s rutinných dní. Konajme ak nám to nevyhovuje. Na čo čakať? Alebo presnejšia otázka je, na čo čakáte vy? Čo je Vaša výhovorka? Vážne nemáte? - tak to blahoželám!
I keď áno, sú dni lepšie a horšie, a ako píšem, sama som prekvapená, no momentálne ma rutina zachraňuje od ťažkých časoch, ktorým slovenská spoločnosť čelí. Ja, ako jedinec, v nej nevidím porozumenie a pred tým ako budem smelo konať, na moju psyché upadá rutinný prístup v každodennosti a našla som v ňom tú čarovnú funkčnosť. Ak podobným prechádzate, rutina môže byť riešenie.
Pre mňa rutina znamenala dokonalá a systematická pracovitosť, húževnatosť sa zdokonaľovať. Ale nie práve rutinou sa vytráca iskra, ak každý deň kujeme svoje životy? To je ten zmysel?
Štvrté
dejstvo: ZMYSEL
Človeku sa sem-tam zažiada pocítiť zmysel v živote, v práci, v činnostiach,
vzťahoch,... Keď upadá psyché, nepodrží vás spoločnosť
a v rutine vám to tiež škrípe, otázky o pravom zmysle života
sú čoraz častejšie a nebudeme si klamať, aj černejšie. Pavel Vilikovský
napísal: "zmyslom života, aby ste žili...".
Ako vrana by som sa s tým stotožnila... ale ako Marianne mi to príde málo.
Ale teda okej, poďme túto vetičku spracovať, veď vo svojej podstate je veľmi pekná a vyzerá, že má jednoduché posolstvo, ktoré môžeme zvládnuť. Lenže to je to. Ako ľudstvo sme pocítili výnimočnosť a len tak si žiť jaksi nestačí. Ak niekomu stačí - tak to blahoželám! A to myslím skutočne úprimne. Aspoň sa nemusíte z toho vypisovať ako ja tu teraz...
Šokovaná náročnosťou životných očakávaní od seba samej a od okolia, rozmýšľam nad kvalitou toho samotného bytia. Koľkí z nás si povedia: "stál mi ten život za to!, využil/a som svoj potenciál, pekne a dobre som žil/a,..."?
Šokovaná náročnosťou životných očakávaní od seba samej a od okolia, rozmýšľam aj nad šťastím. Čo to šťastie pre nás znamená a koľkí si ho neuvedomujú. A možno práve preto nešťastní blúdime životom a tie občasné radosti sú za odmenu. Čakáme na permanentne šťastný život... ale čo ak je život utkaný smútkom a radosť je len vzácnou koreninou?
Uznávam, je iné mať šťastie a mať šťastný život. Ale cítim tam tenkú
hranicu ako keď sa dívate na EKG srdca a zrazu čiara života nevyskočí. Tá
istá hladina či ste živý alebo mŕtvy, ale sem tam na znak života podskočí ako
prejav šťastia. Toľko úvah v jednom mozgu, tele, v duši, ktoré
napokon hodíme aj tak do urny...
Piate dejstvo: URNY
Spojenie dušičiek a komunálnych volieb je viac než morbídna
kombinácia, ale áno, tento výjav absolútne dokonalo odzrkadľuje žalostný stav
našej krajiny. Tony plastových dekorácii na hroboch s kopami politickými
sľubmi v letákoch v schránkach. Pálim sviečku aby sa, keď už nič iné,
aspoň jeden aj druhý odpad vyseparoval správne.
Unikátne spojenie volieb, dušičiek a pozor - deti majú jesenné prázdniny (toto kombo fakt nevymyslíš) - tak to všetko v nádeji na lepší život. Dnešný, zajtrajší... Ako v nebi, tak i na zemi - ako na zemi, tak i v nebi... Len opäť raz mi je smutno, ako si to zjednodušene vysvetľujeme...
Kvalita života vďaka ktorej máme nádej na zmysel, uvedomelosť robiť alebo nerobiť veci rutinne, v akej spoločnosti žijeme a aký vplyv to má na naše psyché. Takto pekne sa kruh uzatvára. Nad urnami a v urnách. Spomeňte si, prosím, na to. Nech si bez irónie môžeme povedať - tak to blahoželám!