balans medzi kontrastmi

Ako si predstavujete balans? Státie na jednej nohe so zatvorenými očami? Alebo vyváženie pomeru pracovného verzus súkromného života?

Môže byť balans aj kontrast? Lietať na dvoch nohách s otvorenými očami a na pozadí prepletený pracovný život so súkromným? Nie, nie, myslím ten kontrast, keď z absolútneho ničoho nič sa stane všetko, všade, naraz, a potom, akoby odrazu, zase nič.

Často rozmýšľam, či nás balans limituje alebo len pripravuje na progres. Miestami mám pocit, že nás chráni a preto ho vyhľadávame. Chce nás ochrániť pred kontrastmi? Viete, nemať čiernu ani bielu, ale strátka šedú, … len, nehádže nás to tak do šedého priemeru? Čo nie je zlé, len… len.. či to tak vlastne chceme…A možno je to presne naopak. Že balans tú šedú len tieňuje od antracitovej až po jemnú sivú a ukazuje nám tak celú paletu, narozdiel od šachovnicovej zástavy, ktorá jasne vraví koniec.

Skúsenosť je neprenostná. Spomínam na momenty, kedy mi bolo lepšie vďaka kontrastu a kedy zase vďaka balansu. Či je to len v mojom živote takto, či v nejakej miere je to tak u všetkých, či to súvisí s povahou, prácou, odhodlaním… Núti ma to vybrať si.

Dávam si všetky pre a proti jedného i druhého na imaginárnu misku váh a nameriavam medzi týmito kontrastami balans…

Keby ste si mali vybrať život plný kontrastov alebo balansu, čo by ste si vybrali?

Ja som dlho rozmýšľala.. a vybrala som si balans medzi kontrastami.