Čo je horšie? Keď sa vám v aute zakaždým pokazí iná súčiastka alebo sa kazí jedna a tá istá dookola? Nemôžem si pomôcť a vidím v tom paralelu vzťahu. Cyklenie sa v paternoch chtiach-nechtiac. Ale sú tu i iné príklady, ako "ťažko sa riadi", "nemá spoľahlivé brzdy", "vek sa podpísal na pomalej akcelerácii motora", "problém zaradiť spiatočku",...
Na konci všetkých dní, príbehov, radostí i smútkov sme aj tak sami. Otázne čo s tou samotou robíme v tom polčase zvanom život.
Veci nikdy nie sú čiernobiele, no napriek tomu rada (staré/nové/každodenné) situácie pripisujem k hre na šachovnici. Pravidlá sú jasné, strany sú vybrané, no akú taktiku si kto zvolí; či sa z obrany stane útok alebo naopak, alebo či chcete postupne odstrániť pešiakov v prvom rade, alebo sa rozhodnete do troch krokov vymyslieť pascu na kráľovnú a...
Koľko dní po dovolenke sa spamätávate do návratu k všednému každodennému tempu vášho života? Po koľkých minútach či hodinách po zobudení dokažete fungovať?
Ak sneží, tak len nech noc pred Štedrým dňom a na lyžovačke. Obliecť dieťa do zimnej bundy je rovnako náročné, ako vydržať v nej v hocijakom obchode, v ktorom ste len 10 min, a to ste už dospeláci. Soľou "vyžraté", pretečené a totálne podrážkou hladké akékoľvek čižmy, sú tak vhodné na sedenie v byte, a nie na chôdzu ani len...
Také to všeobecné "áá, veď sme ľudia", alebo "správajme sa ľudsky" ma dohnalo k pričuchnutiu k nášmu rodu, k práve tým animálnym pudom, ktoré sú ešte stále naše, teda stále ľudské. Viem, že sa radi hierarchicky vyvyšujeme a vidíme skôr rozdiely ako podobnosti. Najmä, ak sa od niektorých črtoch chceme práve čo najdiametrálnejšie dištancovať.
Počítam koľkokrát som niekoho požiadala dnes o pomoc. Koľkokrát som žiadala pomoc tento týždeň a koľkokrát tento mesiac. Číslo nenarastá, paradoxne sa zmenšuje. Zrazu sa nefokusujem na počet, ale na obsah vypýtanej pomoci a prehodnocujem, či všetko bola pomoc v tom pravom slova zmysle. S čím som vlastne potrebovala pomoc, či naozaj som to nevedela...
Čo je lepšie? Vedieť čo je vašou vášňou v živote a ísť si za tým, alebo to nevedieť a len tak sa nechať jednoducho životom viesť?
Tri týždne, 5000 kilometrov, asi milión tvárí, stovky mien a desiatky bozkov.Zážitky na hodiny, ktoré si nemožno všetky zapamätať. Ktoré nemožno ani všetky vstrebať, ktoré nemožno vyrozprávať…Zážitok vnímame aj ako senzáciu, ale aj ako skúsenosť. Niekto zbiera viac zážitky ako skúsenosti a vice versa. Vy ste na ktorý zberač/ktorá zberačka?
Predstavte si, že sa máte zbaliť na týždeň, ale neviete kam, s kým, a za akým účelom. Čo si zbalíte? A je tu jedna drobnosť - polovicu kufra máte už niekým zbalenú a absolútne netušíte čím. Počas tohto týžňa môžete zažiť absolútne všetko všade alebo aj úplne nič nikde. Veci z kufra môžu byť veľmi užitočné, no taktiež aj zaťažujúce...